Čo je inflácia?

Autor  Daniel Fekete

Aktualizované: 19. september 2024

Inflácia je každoročnou témou v oblasti financií a ich spravovania. Viete vlastne, čo je to inflácia a ako v praxi ovplyvňuje naše peniaze? Pozrime sa na princíp fungovania inflácie spolu.

Každý z nás si určite pamätá, že tovary a služby sme boli schopní kúpiť v minulosti za podstatne nižšie sumy, ako je tomu dnes. Naozaj sa ale ceny každým rokom zvyšujú?

Z časti je tomu možno tak, no z druhej a podstatnejšej časti za to môže práve inflácia. Tá má za následok znižovanie hodnoty peňazí, čo v praxi znamená, že za tú istú peňažnú sumu si už nekúpime to isté, ako po minulé roky.

Čo je to inflácia?

Inflácia vplýva na hodnotu peňazí, ktorá je určovaná celkovou hodnotou tovarov a služieb, ktoré je hospodárstvo danej ekonomiky schopné vyprodukovať. Infláciu tiež laicky môžeme definovať ako všeobecný rast cien.

V ideálnom prípade by sa hodnota peňazí v obehu mala rovnať celkovému množstvu hodnôt, ktoré sme schopní vyrobiť. V realite to tak ale nefunguje.

Opakom inflácie je deflácia, ktorá predstavuje zvyšovanie hodnoty peňazí. Jednotlivé ekonomiky však z opodstatnených dôvodov proti deflácii bojujú tak, že regulovane zvyšujú množstvo peňazí v obehu.

Tým spôsobujú miernu infláciu, ktorá zároveň predstavuje aj iný spôsob zdanenia. Malá miera inflácie môže byť pre dobré ekonomické fungovanie krajiny dokonca prospešná.

Inflácia NIE JE:

• Relatívna zmena ceny. Všetky zvýšenia cien, ktoré sú spôsobené nedostatkom ponuky, sa nepovažujú za infláciu. Namiesto toho im hovoríme relatívna zmena ceny. Relatívna zmena ceny môže nastať napríklad vtedy, keď ceny ropy rastú, pretože zásoby ropy klesajú. Iba v prípade, že by zvýšené ceny ropy boli súčasťou všeobecného zvýšenia cien, zahrnuli by sa do výpočtu inflácie.
• Jednorazové náklady. Existuje aj rozdiel medzi jednorázovými nákladmi a infláciou. Jedným z najbežnejších jednorazových nákladov je, keď vláda zvýši alebo zníži DPH, pretože to vo všeobecnosti znamená zvýšenie alebo zníženie cien v krajine. Avšak toto sa tiež nepočíta ako inflácia.

Ako vzniká inflácia?

Pýtate sa, prečo vôbec inflácia existuje? Prečo si nemôžu peniaze zachovať svoju hodnotu na stabilnej úrovni?

Inflácia je spôsobená rôznymi nepravidelnými výkyvmi v mikro a makroekonomike. Sprievodným znakom je tiež nadmerný dopyt v porovnaní s ponukou. 

Zjednodušene povedané, inflácia je spôsobená nadmerným tokom peňazí do ekonomiky. Ak sa množstvo tovarov a služieb, čo je reálne HDP, počas roka zmení napríklad o 3 % a ponuka peňazí vzrastie o 10 %, výsledkom bude rast cien a inflácia vo výške 7 %.

Inflácia vychádza z prvotného zdroja, ktorý je nazývaný inflačný impulz. Takýto impulz môže vyplývať zo strany dopytu, alebo zo strany ponuky. Záleží na tom, či dopyt vzrastie nad možnosti ekonomiky, alebo rastú náklady firiem. Na základe týchto impulzov infláciu môžeme rozdeliť na ťahanú dopytom alebo tlačenú nákladmi.

Najčastejšie príčiny inflácie

• Pôžičky a tlak na peniaze. Pokiaľ centrálna banka požičiava veľké sumy peňazí, hodnota peňazí klesá. To znamená, že ceny v krajine porastú. Historicky existuje mnoho príkladov centrálnych bánk, ktoré tlačili príliš veľa peňazí, čo malo za následok takzvanú hyperinfláciu. V Nemecku v 20. rokoch 20. storočia stál 1 dolár cca. 42 mariek, ale počas hyperinflácie stál dolár nakoniec 4 200 000 mariek.
• Ponuka a dopyt. Ak sa dopyt po produktoch a službách zvýši, môže to podnietiť infláciu, pretože spotrebitelia sú ochotní zaplatiť za produkty viac.
• Zvýšenie nákladov. Pokiaľ sa firmám zvýšia výrobné náklady napr. mzdy.
• Očakávania. Očakávania budúceho rastu cien tiež vylučujú infláciu. Tento typ očakávania znamená, že ľudia kladú vyššie mzdové nároky ako obvykle, aby mohli mať rovnakú spotrebu ako pred zvýšením cien.
• Úrokové sadzby a fiškálna politika. Nižšie úrokové sadzby a expanzívna fiškálna politika zameraná na oživenie ekonomiky.
• Inflácia v iných krajinách. Inflácia v krajinách, z ktorých dovážame tovar a služby.

Aké druhy inflácie poznáme?

Infláciu môžeme rozdeliť podľa viacerých kritérií, pričom základné delenie tohto ekonomického javu, je podľa jej samotnej výšky. Rozlišujeme preto miernu, cválajúcu a hyperinfláciu.

Mierna inflácia nastáva pri hodnote do 10 %, cválajúca v rozmedzí 10-100 % a po presiahnutí 100 % hranice už hovoríme o hyperinflácii. 

Dôsledky inflácie

Inflácia sa stáva zotrvačnou aj napriek tomu, že jej dôsledky sa už nemusia prejaviť. Dôsledkom inflácie je napríklad naštartovanie cenovo-mzdového cyklu, znehodnocovanie trhového mechanizmu a spôsobenie faktu prerozdeľovania príjmov.

Ďalšími dôsledkami môžu byť napríklad:

• Vaše nákupy tovaru a služieb sa predražia. Z dlhodobého hľadiska sa vám to neskôr vykompenzuje vyššou mzdou z vášho zamestnania alebo podnikania.
• Vaše peniaze budú pomaly z roka na rok strácať hodnotu.
• Domy sa postupne stávajú drahšími, čo zvýhodňuje predajcov a znevýhodňuje kupujúcich.
• Ak máte sporiaci účet a inflácia je vyššia ako vaša úroková sadzba, vaše peniaze strácajú hodnotu.
• Pokiaľ splácate pôžičku, vaše úrokové náklady sa vám budú zdať pocitovo menšie.
• Keď navštívite iné krajiny, ktoré majú nižšiu infláciu, aj ich ceny budú nižšie v porovnaní so Slovenskom.
• Ak vlastníte exportnú firmu, inflácia môže negatívne ovplyvniť vaše podnikanie, pretože vaše výrobné náklady budú vyššie, a tým aj vaše tovary drahšie. Pre zahraničie sa tak môžete zdať príliš drahí.

Inflácia na Slovensku

Ako sme už v úvode spomínali inflácia na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách Európy a sveta, dosahuje historické maximá. V októbri 2022 dosiahla 14,9 %.

Odpoveďou centrálnych bánk bude s najväčšou pravdepodobnosťou zvyšovanie základných úrokových sadzieb, čo môže spôsobiť zníženie hospodárskeho rastu.

Na zdražovanie sa podpisujú najviac ceny potravín, tie sú drahšie v priemere o viac ako 20 %. Priplácame si však aj za energie a pohonné látky. Naopak položky, ktoré zdraželi najmenej sú oblečenie a obuv.

Pozrite sa, aká bola miera inflácie za posledných 15 rokov:

Celkový vývoj inflácie slovenskej ekonomiky má však v histórií klesajúci trend. Najvyššiu hodnotu inflácie zaznamenali roky 2006, 2008 a 2011 či 2012, kedy sa prejavili dôsledky celosvetovej finančnej krízy a následne si inflácia udržovala klesajúci či len mierne zvýšený trend.

V rokoch 2014, 2015 a 2016 sme dokonca mohli pozorovať defláciu, kedy sa hodnoty inflácie pohybovali v záporných hodnotách. To sa bohužiaľ zmenilo po pandémií Covid-19.

Inflácia a investovanie

Najlepším riešením, ako svoje peniaze ochrániť pred znehodnotením, je ich rozumné investovanie. To je možné realizovať rôznymi spôsobmi, s rôznou mierou rizika.

Ročné zhodnotenie na bežných sporiacich účtoch sa pohybuje vo veľmi nízkych hodnotách a v praxi sa častokrát stane, že hodnota inflácie môže vaše financie znehodnotiť.

Zaujímajte sa o možnosti investovania časti vašich úspor a zhodnoťte tak svoje financie aj počas nepriaznivého vývoja ekonomickej situácie. Môžete investovať napríklad do akcií, fondov, nehnuteľností alebo kryptomien.

Podrobný prehľad možností investovania sme pre vás spísali v tomto článku, kde sme sa pozreli aj na to, ktoré sa oplatia jednotlivým typom investorov a ktoré sú vhodné aj pre úplných začiatočníkov.

Pred negatívnymi dopadmi inflácie sa môžete ochrániť aj:

• Skontrolovaním svojho osobného rozpočtu. Revízia osobného rozpočtu síce nezvýši vaše príjmy, ale pomôže vám identifikovať možné zbytočné výdavky, ktoré sú teraz ešte zvýšené infláciou.
• Zvýšenie príjmu. Ak percentuálne zvýšite svoj príjem aspoň o toľko, koľko je miera inflácie, budete infláciu pociťovať menej.