Nezamestnanosť na Slovensku v roku 2024

Nezamestnanosť je jedným z najvážnejších ekonomických a sociálnych problémov, ktorý sa dotýka mnohých krajín sveta. Je to stav, keď ľudia, ktorí sú schopní a ochotní pracovať, nemôžu nájsť zamestnanie.

V súčasnosti sa nezamestnanosť stáva stále väčším problémom, najmä v dôsledku pandémie COVID-19, ktorá výrazne ovplyvnila ekonomiku mnohých krajín. Je dôležité pochopiť príčiny nezamestnanosti, aby sa mohli nájsť efektívne riešenia.

Čo je nezamestnanosť a ako vzniká?

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že jednotlivé štáty sa snažia udržať si jej mieru na čo najnižšej úrovni a jej hodnota je preto dôležitým ukazovateľom každej aktuálnej situácie. Patrí medzi jednu z najčastejších ekonomických a sociálnych tém. Čo o nej viete?

Kedy vzniká a prečo? Ako sme už načrtli, vzniká v momente, kedy si osoba hľadajúca prácu, nedokáže nájsť uplatnenie. Je spôsobená nevyrovnaným stavom medzi súčasnou ponukou práce a dopytom po nej.

Inými slovami povedané, nezamestnanosť nastáva vtedy, keď sa časť práceschopného obyvateľstva nezúčastňuje pracovného procesu v krajine.

Zníženú ponuku práce a nerovnomerný stav trhu s pracovnými ponukami môže spôsobovať viacero faktorov. Medzi najčastejšie patrí práve spojitosť s hospodárskym cyklom, ktorý má za následok zhoršenú ekonomickú situáciu, nečakané udalosti vo svete, či nedostatočne vytvorené alebo sťažené podmienky pre vytvorenie nového pracovného miesta.

Ako zabrániť jej vzniku?

Ideálnym stavom by mohla byť nulová nezamestnanosť, no takýto jav nezodpovedá realite. Dosiahnuť nulovú hodnotu je prakticky nemožné a to z dôvodu frikčnej, alebo dočasnej nezamestnanosti.

Tú spôsobuje prirodzený pohyb jednotlivých osôb medzi pracovnými pozíciami a preto bude vždy určité percento, ktoré prácu momentálne nemá. 

Dlhodobý trend nezamestnanosti na Slovensku

Na Slovensku sa vývoj nezamestnanosti menil počas rôznych období. História nezamestnanosti na Slovensku sa začala formovať počas komunistického režimu, kedy bol trh práce regulovaný štátom.

V tom čase nebolo možné hovoriť o nezamestnanosti ako o takej, ako ju poznáme dnes, pretože všetci boli zamestnaní. Avšak, mnoho ľudí pracovalo v neproduktívnych sektoroch, ktoré neboli prispôsobené potrebám trhu.

Po páde komunizmu v roku 1989 sa situácia na trhu práce výrazne zmenila. V 90. rokoch sa nezamestnanosť stala jedným z hlavných problémov spoločnosti. V tom čase dosiahla nezamestnanosť vysoké úrovne, a to aj v dôsledku transformácie ekonomiky a privatizácie.

Stúpajúcu mieru malo na svedomí systematické zadlžovanie štátu, klesajúca tendencia vývoja slovenskej ekonomiky a tiež nové reformy, ktoré vláda v tom čase presadzovala.

Po roku 2001 sa začal objavovať pozitívny trend a stúpajúca úroveň ekonomiky mala za následok zníženie miery nezamestnanosti a pomalší rast cenovej hladiny.

V priebehu nasledujúcich rokov mal rast nezamestnanosti klesajúcu tendenciu, čo platilo až do roku 2007, kedy miera nezamestnanosti dosiahla na jednocifernú úroveň vo výške 9,57 %. 

Nezamestnanosť a koronakríza

V posledných rokoch sa situácia na trhu práce na Slovensku zlepšila. Nezamestnanosť klesla na historické minimum, a to aj vďaka rozvoju automobilového priemyslu a expanzii exportu.

Počet uchádzačov o prácu začal naopak pribúdať a v apríli bol zaznamenaný najvyšší nárast nezamestnanosti, kedy sa jej hodnota v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zvýšila až o 1,38 %.

Nasledujúce mesiace sa krivka síce pohybovala stále smerom nahor, no nárast sa výrazne spomalil a máj predstavoval zvýšenie o 0,63 %, pričom jún už iba o 0,2 %. Júnová miera nezamestnanosti sa tak ustálila na hodnote 7,4 %.

Ešte v marci 2020 sme realizovali prieskum o ekonomických dopadoch prvej vlny šírenia vírusu COVID-19 na obyvateľstvo SR. Letné uvoľňovanie opatrení spôsobilo znovuotvorenie niektorých pracovných pozícií, čo malo na celkovú nezamestnanosť pozitívny vplyv.

Nezamestnanosť SR podľa okresov

Nezamestnanosť nie je zaznamenávaná iba plošne, no v rámci Slovenska je dôležité jej rozdelenie do okresov a krajov. Dlhodobo neklesá práve v problémových miestach. Vo všeobecnosti platí, že najlepšie hodnoty nezamestnanosti sú práve na západnom Slovensku, pričom sa smerom na východ zhoršujú.

Podľa údajov Štatistického úradu SR bol celkový počet nezamestnaných v decembri 2022 približne 178 000 ľudí, čo predstavuje mieru nezamestnanosti na úrovni 5,9%.

V decembri 2022 sa najvyššia miera nezamestnanosti vyskytovala v okrese Prešovskom kraji, kde bolo 9,98% nezamestnaných. Na druhej strane, najnižšia miera nezamestnanosti bola zaznamenaná v Bratislavskom kraji, kde bolo len 3,24% nezamestnaných.

Z uvedených údajov je zrejmé, že nezamestnanosť na Slovensku je stále na relatívne vysokej úrovni. Avšak, v rôznych krajoch a okresoch sa vyskytuje veľké množstvo odchýlok, čo naznačuje regionálne rozdiely v ekonomickej situácii a pracovných príležitostiach.

Pomoc pre nezamestnaných od štátu

Okrem podieľania sa na vytvorení lepších podmienok pre vznik pracovných miest, má štát povinnosť sa o nezamestnanú osobu postarať vo forme sociálnych dávok.

To však platí iba v prípade, že daný človek spĺňa podmienky na ich získanie. Tie sú stanovené Sociálnou poisťovňou, ktorá presne hovorí o tom, kedy máte na podporu nárok.

Úlohou štátu je tiež zabezpečiť adekvátny pomer v rozdiele medzi výškou sociálnej dávky v nezamestnanosti a odmeny za výkon nízkokvalifikovaných pracovných pozícií.

A to práve z dôvodu, aby si ľudia z vypočítavosti nezvolili možnosť dobrovoľne nepracovať, čo môže byť viditeľné pri krajinách s veľmi štedrým nastavením systému sociálnych dávok.

Nezamestnanosť v Európe

Nezamestnanosť v Európskej únii klesla v minulom roku na historické minimum. Podľa Európskej komisie sa miera nezamestnanosti v Európskej únii v októbri 2022 znížila na 7,5%, čo predstavuje najnižšiu hodnotu od apríla 2014. Tieto údaje sú pozitívnym znamením pre ekonomiku EÚ, ktorá bola silne ovplyvnená pandémiou COVID-19.

Najnižšia miera nezamestnanosti sa vyskytla v Českej republike a Nemecku, kde sa pohybovala okolo 3%. Na druhej strane, najvyššia miera nezamestnanosti sa vyskytla na Cyprus a Grécku, kde sa pohybovala okolo 15%.

Vlády jednotlivých krajín teraz musia pracovať na riešení, aby udržali tieto pozitívne trendy v nezamestnanosti a podporili ekonomický rast. To zahŕňa investície do infraštruktúry, podporu malého a stredného podnikania a rozvoj nových pracovných príležitostí.

Ženy verzus muži

Vyberá nielen jednotlivé pracovné odvetvia, no rozdielny vplyv môže mať aj na samotné pohlavie. Zo štatistík vyplýva, že počas koronakrízy vplýva horšie na ženy, ako na mužov.

Primárnym dôvodom je, že počas opatrení zostávajú doma s dieťaťom a ich pracovný čas je tak obmedzený, alebo prerušený úplne. Vzniknutému nepomeru neprospieva ani skutočnosť, že pracovné oblasti, v ktorých ženy pracujú, sú tradične nastavené nižšie platové podmienky a zároveň je pri nich nižšia miera možnosti práce na diaľku.

Spoločnosť na Slovensku ale aj celej Európe sa teda okrem ekonomických dôsledkov bude musieť vysporiadať aj s možným prehlbovaním rozdielov v platoch mužov a žien.

Zdroje

• Národná Banka Slovenska
• Štatistický úrad SR