TOP 10 najväčších ekonomických kríz v histórii ľudstva

Ekonomická kríza je fenomén, o ktorom by sa dalo tvrdiť, že je nezastaviteľný. Naprieč dejinami ľudstva sa opakoval už niekoľkokrát. Ide o prirodzený priebeh hospodárskeho cyklu, pričom sa strieda vrchol ekonomického blahobytu a prepad.

Azda najznámejšími krízami sú Veľká hospodárska kríza z tridsiatych rokov alebo ekonomická kríza z roku 2008, ktorú si mnohí pamätajú. Rovnako by sme nemohli vynechať ani aktuálnu ekonomickú krízu, ktorá je spôsobá pandémiou Covid-19.

V dnešnom článku sme pre vás pripravili prehľad desiatich najväčších kríz v histórii ľudstva. Zároveň sa budeme venovať otázkam, či nás čaká ďalší ekonomický prepad, a ako sa naň pripraviť.

1. Tulipánová kríza – 1637

Tulipánová bublina alebo Tulipánová horúčka bola spúšťačom jednej z prvých ekonomických kríz na svete. Ako už názov napovedá, prebiehala v holandskom Amsterdame v 17. storočí. Amsterdam bol v tom čase jedno z najvýznamnejších obchodných centier na svete.

Veľmi lukratívnou komoditou sa stali práve cibuľky tulipánov, pre ktoré je Holandsko dodnes také známe. Niektoré z nich boli mimoriadne vzácne a tamojší obchodníci to využili. Spoločnosť zažívala ošiaľ.

Ceny niektorých cibuliek začali stúpať do astronomických výšok. V prepočte na dnešnú hodnotu boli kupujúci za jednu cibuľku ochotný zaplatiť viac ako 50 000 dolárov. Rovnakú sumu stál vtedy aj dom v centre mesta. Zlom nastal práve v roku 1637, kedy celá bublina praskla

Mnoho ľudí sa dostalo do finančnej tiesne a nasledovala kríza. Obeťou bol aj známy maliar Rembrandt van Rijn. Nielenže prerobil na tulipánoch, ale keďže sa jeho diela nepredávali, musel napokon predať aj svoj dom.

2. Veľká hospodárska kríza – 1929-1933

Veľká hospodárska kríza bola prvá ekonomická kríza, ktorá ovplyvnila celý svet. Spôsobil ju pád burzy New York Stock Exchange na Wall Street v roku 1929. Za oficiálny deň vypuknutia sa považuje Čierny štvrtok.

Konkrétna príčina vzniku je dodnes sporom. Odborníci sa však zväčša zhodujú na extrémnej miere inflácie, ktorá dosahovala v priebehu ôsmich rokov až 63 %. Centrálna banka Spojených štátov amerických v tých rokoch priebežne zvyšovala počet zlatom nekrytých peňazí v obehu.

Následkom bol pokles úrokových sadzieb, ľahšie získanie úverov a schopnosť investovať do akcií. Vznikla obrovská cenová bublina, na čo centrálna banka reagovala zvýšením úrokov. Investori nestačili tento rozdiel vykrývať ziskami z akcií, čo vyústilo do masívneho prepadu na trhu.

Boli ovplyvnené všetky hospodárske odvetvia, najviac priemysel. Poklesla výroba aj dopyt. Konkrétne v Česko-Slovensku bol priemyselný pokles až 40-percentný. Celková nezamestnanosť vzrástla v rokoch 1929 až 1933 zo 42-tisíc na 740-tisíc nezamestnaných.

Kríza mala najtvrdší dopad práve v Spojených štátoch amerických, no prejavila sa aj v dovtedy ekonomicky prekvitajúcich štátoch, ako Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, Poľsko, Kanada alebo spomínané Česko-Slovensko. Naprieč jednotlivými krajinami trvala rôzne dlhý čas.

Veľká hospodárska kríza na videu

3. Mexická kríza – 1994

Mexická kríza z roku 1994 je známa aj pod pojmom Decembrový omyl alebo Tequilová kríza. Spočiatku išlo o krízu tamojšej meny – pesa, ktorá začala strácať na hodnote. Časom však prerástla do hospodárskej krízy.

Krajina nebola viac schopná financovať kurz pesa na americký dolár a musela pristúpiť k voľnému výmennému kurzu. Dôsledkom bolo výrazné devalvovanie meny a strata dôvery zahraničných investorov. Chýbajúci kapitál vyústil až do hospodárskej krízy.

Mexiko však nebolo jedinou krajinou, ktorá na osudovú decembrovú chybu doplatila. Ovplyvnené boli aj meny ďalších krajín Južnej Ameriky, napríklad Argentíny alebo Brazílie. Tento dopad sa označuje ako Tequilový efekt.

Padajúce peso bolo nakoniec podporené záchranným balíkom v hodnote 50 miliárd dolárov, ktorý koordinoval vtedajší americký prezident Bill Clinton a ktorý spravoval Medzinárodný menový fond.

4. Ázijská kríza – 1997

Ázijská finančná kríza, nazývaná tiež Ázijská nákaza, bola sledom devalvácií mien a ďalších udalostí, ktoré začali v lete 1997. Postupne sa rozšírili na mnohé ázijské trhy. Menové trhy najskôr zlyhali v Thajsku, v dôsledku rozhodnutia vlády prestať viazať miestnu menu na americký dolár. Poklesy mien sa rýchlo rozšírili po celej východnej Ázii.

V dôsledku devalvácie thajského bahtu klesla veľká časť východoázijských mien až o 38 %. Medzinárodné akcie tiež poklesli až o 60 %. Poklesy trhu však bolo možné cítiť aj v Spojených štátoch, Južnej Amerike, Európe a Rusku.

Ázijská finančná kríza sa našťastie zastavila vďaka finančnému zásahu a pomoci Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Viedla k veľmi potrebným finančným a vládnym reformám v krajinách, ako Thajsko, Južná Kórea, Japonsko a Indonézia.

5. Ruská kríza – 1998

Ruská finančná kríza, nazývaná tiež Kríza rubľa alebo Ruská chrípka, vypukla 17. augusta 1998. Prejavila sa znehodnotením miestnej meny – rubľa a nesplácaním dlhu voči ostatným krajinám.

Päť rokov pred finančnou krízou vydalo Rusko na financovanie svojho rozpočtového deficitu takzvané GKO – štátne pokladničné poukážky bez inflácie. Tie prilákali obrovské množstvo zahraničných investorov, kvôli vysokým úrokovým sadzbám. Vláda použila výnosy z predaja na splácanie úrokov z existujúcich dlhov.

Ruská ekonomika však stále bojovala s korupciou, politickou nestabilitou a nedostatkom ekonomických reforiem. K tomu sa pridali klesajúce ceny ropy a krajina sa nezastaviteľne rútila do ekonomickej krízy. Pre predstavu, ruská vláda dlhovala zamestnancom nevyplatené mzdy v hodnote viac ako 10 miliárd eur.

V roku 1997 sa Moskva pokúsila získať ešte viac peňazí predajom GKO s úrokovými sadzbami až do 200 %. Investori nakoniec stratili dôveru v ruskú ekonomiku a hromadne predávali ruble a ďalšie ruské cenné papiere. Výsledkom bola veľká hospodárska kríza. Mnoho bánk zmizlo v priebehu niekoľkých týždňov.

Ruská centrálna banka použila svoje devízové rezervy na stabilizáciu rubľa, ale nemohlo to. Takisto pôžička Medzinárodného menového fondu sa ukázala ako neúčinná. Rusko sa dostalo z krízy až v roku 1999, keď sa začali zvyšovať ceny ropy.

6. Brazílska kríza – 1999

Brazílska kríza sa prejavila takzvaným Efektom samby, ktorý predstavoval takmer 35 % pokles hodnoty brazílskej meny. Kríza bola spôsobená Ázijskou finančnou krízou z roku 1997, ktorá viedla Brazíliu k zvýšeniu úrokových sadzieb, znižovaniu výdavkov a zvyšovaniu daní v snahe udržiavať hodnotu svojej meny.

Spomínané opatrenia však nepriniesli zamýšľaný účinok a brazílska mena devalvovala. Pokles vyvolal obavy, že pretrvávajúca hospodárska kríza v Ázii sa rozšíri do celej Južnej Ameriky. Veľa krajín Južnej Ameriky bolo totiž veľmi závislých od priemyselného exportu Brazílie.

Obavy viedli k tomu, že brazílska vláda prijala úsporný program s cieľom získať balík pomoci vo výške 41,5 miliárd dolárov od Medzinárodného menového fondu a ďalších svetových veriteľov. Na konci roku 1999 sa efekt zmenšoval a brazílska ekonomika sa začala zotavovať.

7. Dotcom bublina – 2000

Dotcom bublina, známa tiež ako Internetová bublina, Boom dot-com alebo Technologická bublina, bola bublina na trhoch s akciami spôsobená nadmernými špekuláciami v internetových spoločnostiach na konci 90. rokov, obdobie masívneho rastu v používaní a adopcii internetu.

Počas bubliny exponenciálne rástla hodnota akciových trhov, pričom technologický index NASDAQ stúpol medzi rokmi 1995 a 2000 z menej ako 1 000 na viac ako 5 000. V rokoch 2001 a 2002 bublina praskla a akcie sa prepadli. Index NASDAQ sa prepadol až o 76,81 %.

Na konci roku 2001 sa väčšina akcií Dotcom rozpadla. Dokonca aj ceny akcií akcií s technológiou blue-chip, ako sú Cisco, Intel a Oracle, stratili viac ako 80 % svojej hodnoty. Trvalo takmer 15 rokov, kým NASDAQ znovu získal Dotcom vrchol, čo sa podarilo 23. apríla 2015.

8. Argentínska kríza – 2002

Rovnako ako iné latinskoamerické národy, aj argentínska ekonomika bola v 80. rokoch 20. storočia tvrdo zasiahnutá latinskoamerickou dlhovou krízou. Rozmáhajúca sa korupcia, vysoká inflácia aj vojenská diktatúra dohnali argentínsku ekonomiku ku kolapsu. Prudká devalvácia brazílskej meny v roku 1999 poškodila aj argentínsky export.

Argentínska ekonomika bola čoskoro v úplnej recesii. Vláda všetkým zmrazila bankové účty a po celej krajine prepukli násilné protesty. Pre nedostatok peňazí si ľudia vymieňali tovar. Dve po sebe nasledujúce vlády nedokázali krajinu vymaniť ekonomiku z recesie. Argentíne trvalo tri roky, kým sa z krízy spamätala.

9. Novodobá finančná kríza -2007-2009

Poslednú veľkú finančnú krízu si pamätajú mnohí z nás. Bola to najničivejšia finančná kríza od Veľkej hospodárskej krízy v roku 1929. Nazýva sa aj Veľkou recesiou a bola spôsobená veľkou realitnou bublinou v USA.

Na pozadí nízkych úrokových sadzieb a hypotekárnych úverov s nízkym rizikom bol americký trh s bývaním v rokoch 2002 až 2007 ako na steroidoch. Výsledkom bolo, že aj ľudia s nízkym alebo nestabilným príjmom si mohli kupovať prehnane drahé domy s nulovými zálohami. Každý si mohol dovoliť svoj Americký sen.

Bolo len otázkou času, kedy dlžníci prestanú splácať svoje pôžičky, lebo na ne nebudú mať peniaze. V období od októbra 2007 do marca 2009 nastal na trhu s akciami obrovský prepad až o 56,8 %. Z amerických akciových trhov sa stratilo viac ako 6,5 miliárd dolárov.

Dopady finančnej krízy boli cítiť na celom svete. Počas Veľkej recesie skrachovalo niekoľko gigantov finančných služieb, vrátane Lehman Brothers, Washington Mutual alebo Bear Stearns. Napriek obrovským ozdravným opatreniam sa mnoho odborníkov vyjadruje, že jej dôsledky pociťujeme dodnes.

10. Aktuálna ekonomická kríza

Súčasná ekonomická kríza spôsobená pandémiou COVID-19 patrí medzi najväčšie krízy v histórii ľudstva. Pandémia COVID-19 zasiahla ekonomiku vo viacerých smeroch, od zatvorenia podnikov a straty pracovných miest po pokles dopytu a klesanie cien akcií.

Vlády a medzinárodné organizácie ako IMF a Svetová banka sa snažia zmierniť dopady krízy prostredníctvom stimulov a pomoci pre podniky a ľudí, ktorí sú najviac ovplyvnení. Avšak, cesta k ekonomickej obnove bude dlhá a komplikovaná, a bude závisieť od schopnosti krajín rýchlo a účinne reaktivovať svoje ekonomiky.

Tipy, ako sa pripraviť na ekonomickú krízu

Súčasná kríza tiež ukázala silné nerovnosti v ekonomike a sociálnych témach. Mnohé menšie podniky a pracovníci v oblastiach s nízkou mzdou a pracovnými príležitosťami sú viac zraniteľní voči ekonomickej kríze ako iní.

Kríza tiež ukázala dôležitosť medzinárodnej spolupráce a koordinácie v boji proti pandémii a ekonomickej kríze. Mnohé krajiny sa museli spoliehať na medzinárodnú pomoc a podporu, aby prekonali ťažkosti spôsobené pandémiou.

V súčasnosti sa snažíme čo najskôr prekonať súčasnú krízu, avšak je dôležité byť pripravený na budúce krízy a zlepšiť našu schopnosť rýchlo reagovať a zvládať ich.

Ako sa na takúto krízu pripraviť? Financer má pre vás pár tipov, ktoré si môžete osvojiť a ich dodržiavanie vám pomôže byť v čase krízy o krok vpred:

Zvýšte tvorbu finančných rezerv – šetrite a rozmýšľajte nad svojimi výdavkami kriticky. Čím väčšiu finančnú rezervu si pred krízou vytvoríte, tým lepšie sa vám počas krízy bude spať.
Splaťte najdrahšie úvery – napriek rastu svojich príjmov sa nezadlžujte. Naopak, pokúste sa zbaviť svojich finančných záväzkov čo najskôr.
Poistite si zamestnanie – ak predpokladáte, že by sa vás mohla po príchode krízy týkať možnosť straty zamestnania, poistite sa proti nej.
Poistite si splátky vašich úverov – poistenie hypotekárneho či iného úveru je bežnou praxou. Pri aktívnom rozmýšľaní nad možnými následkami krízy by malo byť aj vyústením vašich činov.
Urobte si stratégiu – rozmýšľajte nad tým, aký postup zvolíte v prípade zníženia príjmu či straty zamestnania. Nastavte si rozpočet takzvaného “najhoršieho scenára” a pokúste sa spoznať svoje osobné financie čo najlepšie.