Zdanenie kryptomien

Oplatí sa viac zdaňovať kryptomeny ako fyzická alebo právnická osoba? Aké zmeny priniesla novela zákona o danení kryptomien? Pripravili sme pre vás veľký prehľad zdaňovania kryptomien spolu s odporúčaním, ako pri zdanení virtuálnej meny čo najviac ušetriť.

Hoci zákon o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z. z.) nepozná pojem kryptomena, od roku 2018, kedy sa u nás zaviedlo povinné zdaňovanie kryptomien, sa v ňom vyskytuje pojem virtuálna mena. A práve pod tento pojem spadajú všetky kryptomeny.

Uvedený zákon definuje virtuálnu menu ako digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci a nie je nevyhnutne viazaný ako zákonné platidlo. Možno ho uchovávať, prevádzať alebo s nim elektronicky obchodovať.

Príjem z predaja virtuálnej meny je predmetom dane, ktorý nie je oslobodený a** je považovaný za zdaniteľný**.

Spôsob zdaňovania sa líši podľa toho, či s kryptomenami obchoduje fyzická alebo právnická osoba.

Z príjmu za kryptomeny u fyzickej osoby je nutné zaplatiť zdravotné odvody 14 % a k tomu daň z príjmu 19 alebo 25 %. Právnická osoba platí** daň vo výške 15 alebo 21 %.**

V roku 2024 mala vstúpiť do platnosti novela zákona, ktorá by výrazne zlepšila podmienky pre kryptomenových investorov. Tí tak mohli ušetriť na daniach zo ziskov z investovania v kryptomenách.

Najdôležitejšou zmenou malo byť zníženie dane na 7 %, pokiaľ splnia aktíva podmienku časového testu. Kryptomeny je potrebné držať najmenej po dobu 1 roka. Investori by tak boli motivovaní investovať do kryptomien dlhodobo a aj upravovať svoje investičné stratégie tak, aby mali väčšiu istotu, že držané kryptomeny budú mať hodnotu aj po viac ako 1 roku.

Tieto zmeny však nevstúpili do platnosti, kvôli zmenám v "konsolidačnom balíčku". Ten má za cieľ zlepšiť stav verejných financií.

Fyzická osoba je povinná platiť pri predaji kryptomeny:

Popis situácie:

Kúpili sme 4 BTC, pričom jeden stál 1 000 €. Neskôr sme 3 BTC predali v cene 4 000 € za jeden. Čiže sme ich predali v celkovej hodnote 12 000 €.

Náklady na ich získanie sme mali 1000 * 3, čo je 3 000 €.

Zdaniteľný zisk (zisk – náklady) v tomto prípade predstavuje 12 000 – 3 000 €, čiže 9 000 €.

Pri fyzickej osobe sme povinní túto sumu zdaniť (sadzba dane bude 19 %) + následne ešte zaplatiť odvody do zdravotnej poisťovne na základe ročného zúčtovania 14 %.

Celkovo tak štátu fyzická osoba zaplatí 2 970 €.

Zistite o Bitcoine viac.

V prípade, ak v jednom roku máte z predaja niektorej kryptomeny zisk a z predaja druhej stratu, tieto transakcie vykazujete ako celok.

Popis situácie:

Na začiatku roka sme kúpili 4 BTC, jeden za 1 000 € a takisto 3 ETH, jeden za 1 000 €. Následne sme BTC aj ETH predali. Jeden Bitcoin za 4 000 €, jedno Ethereum za 500 €.

Predali sme 4 BTC spolu za 16 000 €. Náklady na ich získanie sme mali 1000 * 4, čo je 4 000 €. Náš zisk z predaja BTC bol 16 000 – 4 000 €, čo je 12 000 €.

Zároveň sme predali 3 ETH spolu za 1 500 €. Náklady na ich získanie boli 1000 * 3 = 3 000 €. Naša strata v tomto prípade bola 1 500 €.

Zdaniteľný zisk (zisk – náklady) v takomto prípade predstavuje 12 000 – 1500 €, čiže 10 500 €. Túto sumu sme povinní zdaniť (sadzba dane 19 %) + následne ešte zaplatiť odvody do zdravotnej poisťovne na základe ročného zúčtovania 14 %. Celkovo tak štátu zaplatíme vyše 3 500 €.

Vyťažená kryptomena sa zdaňuje až v zdaňovacom období, kedy z nej dosiahneme príjem.

Popis situácie:

V roku 2015 sme si vyťažili 1 BTC, ktorý medziročne narástol na hodnote. V roku 2021 sme takto získaný BTC predali za 3 000 €.

Za 5 rokov, počas ktorých sme svoj BTC držali na účte, nie sme povinní platiť žiadnu daň. Podať daňové priznanie k dani z príjmu sme povinní až v roku 2021, kedy sme svoj BTC vymenili za peniaze.

Ako obstarávacie náklady je možné uviesť ceny elektriny potrebnej na vyťaženie BTC, čo sa ale ťažko preukazuje, takže náklady budú v tomto prípade 0.

Zdaniteľný zisk (zisk – náklady) preto bude celých 3 000 €. Túto sumu sme povinní zdaniť (sadzba dane 19 %) + následne ešte zaplatiť odvody do zdravotnej poisťovne na základe ročného zúčtovania 14 %.

Štátu zaplatíme takmer 1 000 €.

Fyzická osoba podnikateľ je povinná platiť pri predaji kryptomeny:

Minimálne zaťaženie pri predaji kryptomeny u fyzickej osoby podnikateľa predstavuje 15 % + zdravotné a sociálne odvody podľa celkového základu dane zo všetkých činností z podnikania.

Na druhej strane Právnická osoba je povinná platiť pri predaji kryptomeny takisto daň z príjmu 15 %, ak je jej ročný príjem do 49 790 € a daň z príjmu 21 % ak je jej ročný príjem nad touto hranicou.

Minimálne zaťaženie pri predaji kryptomeny u právnickej osoby tak predstavuje 15 %. Zdravotné ani sociálne odvody právnická osoba neplatí.

Fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba sú povinné zahrnúť kryptomeny do svojho obchodného majetku.

Týmto typom daňovníkov vzniká povinnosť účtovania o transakciách s kryptomenami, resp. povinnosť vedenia daňovej evidencie.

U tohto druhu daňovníkov predstavuje príjem z predaja kryptomien príjem podľa § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov - príjem z predaja virtuálnej meny je tak v tomto prípade príjmom podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov, na ktorý možno nahliadať primerane ako na príjem plynúci z finančného majetku.

Popis situácie:

Kúpili sme 4 BTC, jeden za 1 000 € a následne predali 3 BTC, jeden za 4 000 €.

Predali sme 3 BTC spolu za 12 000 €. Náklady na ich získanie sme mali 1 000 * 3, čo je 3 000 €.

Zdaniteľný zisk (zisk – náklady) v tomto prípade predstavuje 12 000 – 3 000 €, čiže 9 000 €. Zisk z predaja kryptomien u fyzickej osoby podnikateľa predstavuje príjem z podnikateľskej činnosti. Základ dane (zisk - náklad) bude v tomto prípade súčasťou celkového základu dane.

Pri sadzbe dane 15 % (podnikateľ, ktorého príjem nepresiahol 49 790 €), bude daň z predaja kryptomeny 1 350 €.

Popis situácie:

Predstavte si, že ste v roku 2021 kúpili 2 BTC, jeden za 1 000 €. Neskôr, v roku 2022 ste k nemu dokúpili ďalšie 2 BTC, jeden za 2 000 €. V roku 2023 ste sa rozhodli predať, konkrétne 3 BTC, jeden za 3 000 €.

V prípade, ak ste jednotlivé kryptomeny, ktoré ste predali spoločne nadobudli za rôzne ceny, máte 2 možnosti ako určiť ich obstarávaciu cenu. Buď prostredníctvom **váženého priemeru, **alebo takzvanou metódou FIFO.

Ako ukázali uvedené príklady, ak sme kryptomeny získali za dosť rozdielne ceny je lepšie pri určovaní obstarávacej ceny zvoliť metódu váženého priemeru.

Mnohí slovenskí odborníci sa zhodujú, že daňové zaťaženie kryptomien na Slovensku je príliš vysoké a môže viesť mnohých ľudí k obchádzaniu legislatívy a hľadaniu možností ako neplatiť daň z kryptomien.

Z tohto dôvodu u nás už vznikla aj Petícia za zrušenie alebo zníženie dane z kryptomien a zrušenie 14 % zdravotné odvody.

Maďarsko napríklad od roku 2022 znižuje sadzbu dane z kryptomien na 15 %.

Rovnakú výšku daňového zaťaženia majú kryptomeny aj v susednej Českej republike. V Nemecku, Slovinsku či na Cypre nemajú dokonca daň z kryptomien zavedenú vôbec.

Európska únia dlhodobo pracuje na legislatíve, ktorá by zjednotila trh s kryptomenami v rámci celej únie. Zásadnú zmenu má priniesť uznanie kryptomien za finančné nástroje.

Pripravovaný návrh má 4 hlavné ciele: právna istota, podpora inovácií, ochrana spotrebiteľa a finančná stabilita..

Celý legislatívny návrh si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Nariadenie Európskej únie EÚ MiCA by mal vstúpiť do platnosti v priebehu nasledujúcich 2 až 3 rokov.